Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 10.4.2011 | Zdeno, Fotky Andrea a Zdeno
Výstup na Rokoš (1010 m.n.m.)

Rokoš je dominantným vrcholom Nitrických vrchov. Je prístupný zo všetkých svetových strán a tým pádom je obľúbeným cieľom turistických výstupov. Uplynulú nedeľu sme sa ho rozhodli pokoriť aj my. V zostave Andy, Lidka, Pišta, Jardo, Zdeno, štvorkolesový zajac a dvojkolesový Pištov tátoš sme sa z Bratislavy presunuli do dedinky Omastiná, ktorá bola začiatkom nášho výstupu. Čo sa počtu obyvateľov týka, je to najmenšia obec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ku koncu roka 2009 v nej trvalo žilo 36 obyvateľov. Obec bola počas SNP vypálená a rovnako pôsobí aj v súčasnosti. Kto by chcel vedieť, čo to znamená \"pánu Bohu za chrbtom\", môže to zistiť práve tu. Väčšina obyvateľov tu pravdepodobne dožíva svoj život a s nimi aj ich domy, mnohé z nich sú už rozpadnuté. Ale príroda je tu krásna, hoci aj tu vidno pôsobenie lesníkov a veternej kalamity.
Zajaca sme odparkovali pri Penzióne pri Studničke, v ktorom sa dá žiaľ iba ubytovať, ak by ste mali chuť na pivo alebo niečo pod zub, už vyše roka reštaurácia a bar svoje služby neposkytujú. Začali sme kráčať po žltej značke po asfaltovej ceste a ani sme si nevšimli, že sme značku stratili. Prešli sme popri vodárni a poľovníckej chate a aj keď mimo značky, mapa hovorila, že na hrebeň sa dostaneme aj lesnou cestou. Na naše prekvapenie tých lesných ciest tam bolo viac ako v mape. Našťastie sme sa však na hrebeň dostali a v konečnom dôsledku bol výstup zvážnicou určite príjemnejší ako strmé stúpanie po žltej značke.
Späť na značku sme sa dostali v sedle Rázdelie, kde začalo aj prvé prudšie stúpanie. Pišta na bicykli nás už hodnú chvíľu čakal na Košútovej skale, ktorá nás privítala prvými výhľadmi na Nitrianske Rudno, Prievidzu, Nováky, Vtáčnik, dokonca sme vďaka ochladeniu a veternému počasiu dovideli až na hrebene Veľkej Fatry a vysielač a zjazdovku na Skalke - obľúbenom mieste našich bežkárov. Pred nami ostávalo posledných 170 výškových metrov, ktoré bolo treba zdolať na pomerne krátkej vzdialenosti. Výstup lesom v silnom vetre a po chodníku, ktorý bol zaviaty lístím, ktoré nemalo šancu prehniť kvôli nedostatku snehu dal dosť zabrať. Ale nakoniec sme sa dostali na vrchol a po niekoľko stometrovom hrebeni sme došli k rázcestníku. Pár minút od vrcholu sa nachádza pamätník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, dvoch rodákov z blízkej obce Uhrovec. Pokochali sme sa výhľadmi na Vtáčnik, Zobor, Považský Inovec a dokonca bolo krásne vidieť aj Malé Karpaty. Po malej pauze sme sa dali na zostup najskôr po červenej a potom sme prešli na modrú značku. Zostup po modrej bol nečakane prudký a na chodníku zapadanom lístím človek miestami nevedel ani kam šlape. Po približne trištvrte hodinke sme sa dostali k poľovníckej chate, po ktorej sme už asfaltkou zostúpili do Uhrovského Podhradia a nemohli sme obísť miestnu krčmu a dodať telu proteíny :-).
Krásne strávený slnečný, ale veterný deň bol za nami. Plný zážitkov sme vyrazili na cestu späť. Ale na jeseň sa sem dúfam vrátime. Smrekovce v kombinácii s bukovým lesom budú určite pastvou pre fotografov a lesné cesty zase lákadlom pre cyklistov.












© RK Service 2009-2013, kontakt:ktapollo(zavináč)bezkar.sk