Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 13.-15.5.2011 | Zdeno, fotky Zdeno a Andrea
Javorníky

Najkrajšia hrebeňovka na svete! Javorníky – the best of the world!

Tak toto prirovnanie som našiel na internete, keď som zadal do vyhľadávača heslo Javorníky. O tom, že je to pravda sme presvedčili uplynulý predĺžený víkend a to sme zďaleka neprešli tie najkrajšie časti pohoria.

Javorníky sú pohorie, ktoré tvorí na západe časť štátnej hranice medzi Slovenskou a Českou republikou, smerom na sever prechádzajú do Turzovskej vrchoviny, na juhu susedia s pohorím Biele Karpaty a na východe prechádzajú do Kysuckej vrchoviny.

My sme si za štart našej túry zvolili Lazy pod Makytou - časť Čertov. Ráno v piatok 13. o 5.57 štartujeme vlakom z Bratislavy a po veselej ceste vystupujeme po dvoch hodinách v Púchove. Presvedčíme šoféra autobusu, aby zviezol aj našich dvoch cyklistov a presúvame sa najskôr do dedinky Lúky a ďalším autobusom pokračujeme na Čertov.

A tu sa končí všetka sranda. Obloha je od rána zatiahnutá a nás čaká 400 výškových metrov na Kohútku. Ale vidina čučoriedkových buchiet je silná. Netrvá nám to ani hodinu a ocitáme sa na hrebeni. Keďže mraky pribúdajú a už pociťujeme aj hlad, volíme obedňajšiu prestávku na Chate Kohútka. Po vyše hodinovom odpočinku sa vyberáme smerom na východ. S plnými bruchami sa do kopca trošku trápime a po asi kilometri máme ďalšiu zastávku - Hotel Portáš. Začína poprchať, tak neodoláme a zalezieme dovnútra.

Čas beží a na Kasárne je ešte asi 12 km. Treba sa nám zdvihnúť a pokračovať. Dážď ustal, ale prekvapuje nás pomerne veľa blata v lese. Veď na Portáši až tak nepršalo. Mali sme šťastie. Skupinka cyklistov za Malým Javorníkom nám potvrdila, že pár kilometrov od nás lialo ako z krhle.

Rovinky striedajú mierne stúpania a klesania a my prichádzame na Stratenec. Na vrchole sa nachádza pamätník oslobodzovacích bojov, ktorý predstavujú tri betónové kríže. Pred pár rokmi pribudla aj rozhľadňa a my sa kocháme výhľadmi na Moravsko-sliezske Beskydy. Zo slovenských hôr toho veľa nevidíme. Obloha sa znovu zaťahuje. Pred nami je však ešte posledných pár piatkových kilometrov.

Po asi hodinke dorazíme na Veľký Javorník, najvyšší vrch Javorníkov s výškou 1071 m.n.m. Po chvíľke oddychu pokračujeme červenou značkou na vrchol zjazdovky a po prudkom klesaní sa ocitáme v rekreačnom stredisku Kasárne. Ešte pred zostupom na chatu Bačkárka, ktorá bude našim útočiskom si dáme pivko v hoteli Fran a pánska časť skupiny ostane fandiť českým hokejistom, ktorí sa v semifinále trápia so Švédskom. Pre Čechov bol však piatok 13. smutným dňom. Do finále nepostúpili.

No ale aby dámy na nás dlho nečakali s večerou, dviháme kotvy a pokračujeme dole k Bačkárke. Po večeri máme pripravený relax v podobe veľkej kade s 38 stupňovou vodou. Po takej túre dobre padne vymáčať sa v horúcej vode. Po kúpeli ešte dopozeráme druhý semifinálový hokejový zápas a \"hajde na kutě\".

Budíme sa do slnečného rána a tešíme sa na krásny deň. Niektorí však ale ešte netušia, že piatkový deň bol prechádzkou. Z Bačkárky musíme vystúpať do sedla Butorky, odkiaľ pokračujeme po červenej pod Hričovec (Sedlo Čierna voda). Opúšťame hlavný hrebeň, po ktorom netradične pokračuje modrá značka, ale ostávame verní červenej. Nasleduje prudké, viac ako 100 metrové klesanie do sedla pod Lemešnou (alebo podľa mapy sedlo Pindula). Sme ako na hojdačke. Dole - hore... Keď pozrieme čo nás teraz čaká, ani sa nám nechce dvíhať zadky. Na cca 800 dĺžkových metroch musíme vystúpať 150 výškových metrov na Lemešnú. Ale odtiaľto až k \"Partizánovi\" je už pohodová cesta.

Nachádzame sa na mieste, ktoré sa volá Makovský priesmyk, U Tabulí, (820 m.n.m). Cestný priechod zo záveru doliny hornej Kysuce do Veľkých Karlovíc cez hrebeň, ktorý oddeľuje na českej strane okres Vsetín a na slovenskej okres Čadca. Vedľa cesty je postavený pamätník Slovenskému národnému povstaniu, kde v týchto miestach dňa 25.9.1944 došlo k najväčšiemu ozbrojenému stretnutiu na území Čiech a Moravy. Počas bojov pobila brigáda Jána Žižku viac ako 400 fašistov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva. Sama stratila okolo 200 bojovníkov, medzi ktorými padol aj jej prvý veliteľ, Slovák por. Ján Ušiak.

Na križovatke ciest stojí krčmička s názvom Valašský šenk. Nie sme jediní smädní turisti. Napriek tomu, že nie je elektrika, domáci nás obslúžia a ponúknu dokonca niečím z vlastnej záhrady. Samozrejme v tekutom stave :-). Pamätníci si zaspomínajú na staré dobré časy a my mladí len počúvame.

Po príjemnej prestávke nás čaká ďalšie prudké stúpanie nad Bumbálku. Tu narazíme na hraničný kameň z roku 1906, ktorý oddeľoval Moravu a Uhorsko. Ešte si urobíme krátku zachádzku na vrch Čarták, kde sa týči rozhľadňa Súkenická. Pokocháme sa pohľadmi na všetky svetové strany a sme hrdí na to, čo sme dnes prešli a poniektorí vyplašení z toho, čo nás ešte čaká.

Pred nami je ešte niekoľko kilometrov na chatu Kmínek. Posledné kilometre už nepredstavujú také klesania a stúpania aké máme za sebou. Hrozí nám však, že by sme mohli zmoknúť. Po krátkej zastávke na Masyrykovej chate sme konečne v cieli. Ubytujeme sa, dáme si večeru, doprajeme telu proteíny a tešíme sa z toho, že sme unikli dažďu a sme už v teple a suchu.

Dážď do rána neutícha. Keď na Kysuciach začne pršať, len tak skoro to neprestane. Čo iné nám ostáva, len sa pobrať aj v takomto počasí do doliny. Okolo 9-tej zavelíme na odchod a poberieme sa smerom do Makova. V neprestávajúcom daždi sa na čas ostávajúci do odchodu autobusu zložíme v penzióne Poľana. Dvaja cyklisti z partie však pokračujú na bicykloch do Bytče a odtiaľ vlakom do Považskej Bystrice. My ich neskôr nasledujeme, ale máme výhodu, že sa vezieme v autobuse.

Stretáme sa na stanici v Považskej Bystrici.
Plní dojmov a zážitkov vystupujeme v Bratislave so sľubom, že sa zase čoskoro do Javorníkov vrátime a prejdeme si ďalšie krásne zákutia.














© RK Service 2009-2013, kontakt:apollo.klub(@)outlook.com