Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 10.-11.9.2011 | Zdeno, fotky Zdeno, Andrea, Jožo F.
Gerlachovský štít

Gerlachovský štít so svojou výškou 2655 m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.
O tom, či je to pravda, sme sa rozhodli presvedčiť aj my. Väčšina z našich skúsených inštruktorov hore už bola, prišiel teda čas, kedy zasvätia do jeho tajov aj nás - mladších inštruktorov.
V piatok sme po práci vyrazili do Tatranskej Polianky, nechali sme sa vyviezť na Sliezsky dom, kde sme sa na 2 noci uložili v podkroví hotela, v takzvanej nocľahárni.
Už večer nebola predpoveď na sobotu veľmi priaznivá. Po ceste sme videli, že od cca 1800 výškových metrov je bielo. Vodcovia nám to iba potvrdili. Napriek zatiahnutej oblohe a zahmleným končiarom, vybrali sme sa v sobotu ráno hore Velickou dolinou. Veď aspoň skúsime.
Vodcovia so svojimi klientami sa všetci vybrali na Gerlach Batizovskou dolinou.
Pod Velickou próbou sme videli, že výstup na Gerlach v ten deň nemá význam. Hustaá hmla, z ktorej začalo mrholiť, vietor, vo vyšších polohách sneh. Padol však návrh, že skúsime si aspoň poloziť po skalkách a tí, ktorí ešte nemali kontakt s neznačkovými chodníkmi aspoň vyskúšajú čo dokážu. Presne polovica skupiny sa však rozhodla, že budú pokračovať vyššie.
Zvyšná sedmička sme sa pobrali po značke na Poľský hrebeň (2200 m.n.m.). Tu sme chvíľku pobudli v hmle a vetre a pobrali sme sa späť na Sliezsky dom.
Pod Velickou próbou sme videli, ako sa naša druhá skupina vracia späť. Z vrcholu v ten deň nebolo nič, ale aspoň si odskúšali, že v horách sa neoplatí riskovať a netreba liezť na kopec za každého počasia.
Na Sliezskom dome sa pomaly začali schádzať vodcovia so svojimi skupinami. Vrchol dosiahli, ale výhľady neboli žiadne. Aspoň sme nemali čo ľutovať.
A čo v nedeľu? Padol návrh, že poďme teda na Bradavicu a cez Granátové lávky späť na Sliezsky dom.
Budík sme dali na 7.00 a zobudili sme sa do bezoblačného rána. Začalo nás však trápiť svedomie a hovorili sme si, že v takom krásnom počasí nemôžme nevyliezť na Gerlach. Mnohí si možno aj teraz budú klopať na čelo, že o 8.30 vyrážať na Gerach je neskoro, ale my sme to predsa len riskli. Teda nie celá skupina, ale len 5-členné družstvo.
Pod Velickou próbou sme mali na dohľad posledné skupinky s vodcami. Našou výhodou bolo, že sme sa nemuseli naväzovať, tak sme postupovali relatívne rýchlo.
V sedle sme mali prvý menší konflikt s horským vodcom, ktorý si musel dokazovať pred svojimi klientami, že Gerlach patrí iba jemu, ale neodradilo nás to a pokračujeme ďalej. Stretneme ešte zopár skupiniek, ale slušne pozdravíme a každý pokračuje svojou cestou.
Krátko pred pol druhou stojíme na streche Slovenska. Gerlach je náš. Výhľady sú nazameniteľné. Strávime tu niečo vyše hodiny.
Ale už nám treba postupovať smerom dole. Stretáme ešte skupinku Rusov, ktorí namiesto na Gerlach vyliezli na Kotlový štít, mysliac si, že sú na najvyššom vrchole Tatier, neskôr mladý párik, ktorý sa navečer vybral hore s tým, že si vychutnajú západ slnka a pri mesiačku zídu dole...klesáme opatrne, dôležité nie je vyjsť na vrchol, ale šťastne sa vrátiť späť.
Okolo 18:00 stojíme pri Batizovskom plese. Čaká náš ešte hodinka po magistrále na Sliezsky dom. Časť partie už sedí v aute a smerujú do Bratislavy.
Nás to ešte len čaká.
V reštaurácii doplníme tekutiny, necháme sa zviezť do Polianky a vyrážame na juh.
Aj keď sa do postele dostaneme až po polnoci a čaká nás pracovný deň, máme za sebou skvelý zážitok, ktorý si nedáme len tak ľahko vziať.

Do skorého videnia na horách :-)







© RK Service 2009-2013, kontakt:apollo.klub(@)outlook.com