Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 26.3.2012 | Roman
Školenie cvičiteľov VHT

Prvý marcový víkend sme sa zúčastnili na školení cvičiteľov vysokohorskej turistiky (VHT) v Nízkych Tatrách na Štefánikovej chate.

Príchod frekventantov na kurz bol naplánovaný na štvrtok 1.3. do 19:00. Spolu s ďalšími dvomi turistami z KT Biatek prichádzame pred 17-tou hodinou na Trangošku a vyrážame na Štefánikovu chatu. Dole sa sneh topí, ale odhadujeme, že hore sa to bude šmýkať. Po chvíli sa začne stmievať a keď vychádzame z lesa do kosodreviny, už len ťažko rozpoznávame chatu jaskyne Mŕtvych netopierov. Vtedy si hovoríme ako je dobre, že to tu poznáme z pred roka. Tyčové značenie sa pravidelne vynára z tmy a čelovky nechávame v batohoch, len tie mačky sme si mali obuť, ľahšie by sa stúpalo. Naši dvaja spolubojovníci sú vpredu, nevidíme sa, nepočujeme a to sú tu prvýkrát, máme tu praktický príklad toho čo sa zajtra na kurze dozvieme aké je dobré mať vysielačky. Na chatu sme dofučali v limite letného času Vojtech Jeremiáš nás hneď privíta a dáva nám prvé organizačné pokyny. Dozvedáme sa, že program kurzu bude zverejnený až ráno.

Prvý deň ráno prichádzajú poslední účastníci kurzu. O 9-tej začíname teoretickou prípravou prednášanou Vojtom. Ďalej následuje „Výstroj a výzbroj“, kde nám obaja Peťovia (Frankovič a Kvaššay) dávajú informácie čo so sebou a načo, napr. od základných vecí až po užitočné vychytávky typu rukavice na šnúrkach...Pred obedom ešte absolvujeme zaujímavú prednášku od Dana Kedera o lavínovom nebezpečenstve. Po obedňajšej prestávke si ešte opakujeme základné uzlíky, aby sme potom vonku už mohli nacvičovať chôdzu lanového družstva. Chodíme v úboči v dolinke Štiavnica, počasie sa s nami pohráva, občas sú také silné poryvy vetra, že to s nami trhne hoci máme mačky. Okrem chôdze v mačkách sa šmýkame dole a brzdíme cepínom. Mimo iného skúšame istenie cez koleno či zastúpeným cepínom a pod. Zaujímavé bolo ako vyrobiť štand z dvoch cepínov tak aby po zlanení sa tieto cepíny dali stiahnuť dole. Celú dobu nám lektori neúnavne vysvetľujú a dozerajú na našu bezpečnosť. Po večeri ešte prebiehajú konzultácie a neskôr aj tradičná chatová zábava.

Druhý deň už od rána vyrážame do terénu, nacvičujeme počas výstupu na Ďumbier. Tempo určuje ďalší náš inštruktor - himalájista Martin Gáblik. Prestávky využíva na praktické výklady napr. ako sa obchádza ľadovcová trhlina a pod. alebo nám vysvetľuje úlohu a zodpovednosť cvičiteľa VhT. Tiež nás preskúšava z miestopisu a veru nie všetci sme vedeli všetko naokolo pomenovať. Každému po obídení vrcholového kríža podáva ruku a horsky sa zdravíme. Cestou späť si skúšame ako sa zastavuje pád družstva, cepíny sa zarezávajú do veľmi silnej vrstvy zľadovatelého snehu, keďže cez deň sa sneh roztopil a v noci pri – 8°C sa z neho stalo klzisko.

Je sobota a slnečno hore šliape veľa ľudí a zastavujú sa pri našich nácvikoch. Hádam im to na niečo bude a nabudúce budú lepšie vybavení a opatrnejší. Po príchode na chatu sa dozvedáme prvé smutné správy tohto čierneho víkendu v Nízkych Tatrách. Po obednej pauze, ktorú sme strávili na prednáške s doktorom Milanom Podolcom sa stretáme pred chatou. Než vyrazíme k ďalším nácvikom ešte pozorujeme snahu zachranárskeho vrtuľníka pomôcť. V týchto veterných poryvoch je to veľmi ťažké. Dávame sa do práce, zlaňovanie , výstup so žumarom, prúsiky atď. Lektori postupne vykopávajú bivak, pomáhame hĺbiť záhrab. Zabávame sa pri hľadaní peepsov. A k tomu prebiehajú diskusie a odpovede našich inštruktorov, ktoré pokračujú aj večer na chate. Tu musím spomenúť ako Martin vyrobil jeho gitarou a charizmou dobrú náladu, čím sa k nám pridali susedia od vedľajšieho stola z Čiech a tiež čo to zahrali.

Tretí deň sme sa ráno opäť stretli vonku pred chatou. Každý z lektorov zhrnul uplynulé dni, s tým že sme dostali niečo ako návod a ďalej sa treba rozvíjať. Spomínala sa tu dôležitosť bezpečnosti a kládli nám na srdce aby sme si dávali pozor. Potom sme sa pomaly rozbehli rôznymi smermi. Tým Biatek sa vydal na Chopok. Ja s Peťom sme sa vydali na prechádzku na hrebeň Králičky, keďže sme na Chopku boli za rovnakého pekného počasia pred rokom. Užívali sme si nádherných výhľadov na Západné a Vysoké Tatry či Kráľovu Hoľu. Objavili sme akési diery pod snehom možno 1m hlboké, pri troške fantázie také miniatúrne snehové mosty aké bývajú cez ľadovcové pukliny, o ktorých sme počuli na kurze. Pri pohľade do vnútra jamy sme si uvedomili ako je dôležité dodržiavať tyčové značenie, obzvlášť v neznámom teréne. Na chate sme sa dozvedeli, že sú to pozostatky dolovania železnej rudy v 18. storočí. Tiež k nám dorazila správa, že čierny víkend pokračuje. Padol chalan na snežniciach. Už včera sme sa divili, že niektorí sú síce vybavení, ale na iné podmienky. Ešte sme sa pozdravili so skupinkou z Čiech, ktorí sa včera zabávali s nami, ale dnes boli akýsi skleslí. Až pri aute od našich Biatekov sme sa dozvedeli, že na snežniciach bol jeden z českej partie. Všetko sa to zhmotnilo, keď sme prechádzali na Trangoške okolo čiernej dodávky. A znovu nám v ušiach zneli slová, s ktorými sa s nami lektori lúčili. Domov sme sa dostali v poriadku, a teraz nám už zostáva postupovať ďalej podľa návodu ktorý sme dostali na kurze.
Záverom by som by som sa chcel poďakovať celému tímu lektorov.





© RK Service 2009-2013, kontakt:ktapollo(zavináč)bezkar.sk