Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 23.6.2012 | Zdeno, fotky - Roman, Zdeno, Šaňo
Bystrá

V rámci prípravy na zraz VHT a aj z príležitosti ďalšieho stretnutia na vrcholoch, ktoré organizuje k 10-tym narodeninám Hiking.sk sme sa aj my vybrali na najvyšší vrch Západných Tatier, 2248 m vysokú Bystrú.
Od pôvodného plánu prespať pod stanmi v kempe v ATC Račkova dolina nás odradil neutíchajúci dážď a tak sme pokračovali do Tatranských Matliarov, kde sme prespali u Romana v jeho tatranskom bytíku.
Sobotné ráno nás privítalo slnečným počasím, dokonca sme sa cestou popod tatranské končiare pokochali aj inverziou, ktorá zahalila kotlinu medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.
Za výstupovú sme si zvolili Bystrú dolinu a vyrazili sme z Hrdova, kde nás podľa dohody čakal Peťo so synom, ktorí prespali v Pribiline v aute.
Kráčali sme najskôr cestičkou pomedzi chaty až k rázcestiu pod Bystrou, odkiaľ začalo mierne stúpanie. Ranné slnečné počasie sa zmenilo na zamračené a vysoká vlhkosť vzduchu sa postarala o to, že sme boli po chvíli stúpania mokrí ako keby bolo minimálne 35°C.
Striedali sme sa so skupinkou ďalších turistov - raz sme boli vpredu my, raz zase oni.
Asi po hodinke a pol chôdze stretáme troch chalanov, ktorí rezkým krokom utekajú dole Bystrou dolinou. Veľmi im do reči nebolo a po chvíli zisťujeme prečo. Na chodníku nachádzame čerstvú pamiatku od medveďa, pováľanú trávu a stopy. Nenecháme sa vystrašiť a pokračujeme ďalej. Dostávame sa k prístrešku, kde si oddýchneme, občerstvíme sa a dobieha nás skupinka turistov, ktorých sme predtým predbehli. Povyše prístrešku sa nachádza ďalší medvedí pozdrav.
Vychádzame z lesa do pásma kosodreviny a otvárajú sa nám pohľady na Bystrú, Nižnú Bystrú, Ježovú a ďalšie kopce. Sem tam cez mraky vykukne slniečko, ale po chvíli to vzdáva. Pri pliesku so zaujímavým názvom Anitino očko si dáme krátku pauzu, dobehne nás Romanov spolužiak Martin a spoločne kráčame cik-cak na vrcholový hrebeň, ktorý sa zdola zdá ako prechádzka ružovou záhradou, ale nakoniec nám dá poriadne zabrať. Tesne pred 13-tou hodinou stojíme na vrchole, zvítame sa s organizátormi Hiking stretnutia, orazíme si zápisníky, pokocháme sa pohľadmi, ktoré sú obmedzené nízkou oblačnosťou a keď sa dovalí od severozápadu hmla, dáme sa na zostup. Zhodnotíme, že zostup Kamenistou dolinou by bol časovo náročnejší ako Gáborovou a Račkovou dolinou, preto dáme prednosť druhej variante.
Po asi 4 hodinách klesania prichádzame do kempu v Račkovej doline. Unavení z prudkého klesania hľadáme miesto, kde by sme sa občerstvili. Spájame sa s Peťom, ktorý s malým synom došli k Anitinmu pliesku a už by mali byť na spiatočnej ceste, že či pre nás príde do kempu, aby sme nemuseli šlapať ešte takmer 2 hodiny do Hrdova k autu. Signál sa však stráca, keď v tom prechádza okolo jedno z mála áut a ochotný miestny ma ako šoféra odvezie k autu a môžem prísť pre zvyšok partie už autom. Týmto by som sa mu chcel poďakovať a teší nás, že dobrí ľudia ešte nevymreli.
Už pri pivku konštatujeme, že túra dopadla na jednotku, máme v nohách vyše 20 km, 1448 metrov sme vystúpali, približne 1370 m sme sklesali a ešte nás čaká cesta autom do Bratislavy. Prichádzame okolo polnoci a unavení zaľahneme do postelí.








© RK Service 2009-2013, kontakt:apollo.klub(@)outlook.com