Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 17.7.2012 | Peter Žídek
Johannesbachklamm (roklina a okolie)

Dolné Rakúsko – pekný, zaujímavý a pre nás ľahko dostupný región - nás opätovne zlákal do rokliny Johannesbachklamm v obci Würflach. Toto miesto dobre poznáme vďaka vianočným trhom, tentoraz ju chceme zažiť bez snehovej prikrývky.
Železnicou cestujeme z dvoch dôvodov: jednak nemusíme ísť okruhom a volíme trasy podľa situácie (nie sme viazaní na zaparkované auto), jednak cestujeme lacnejšie so sieťovým cestovným lístkom rakúskych dráh „ Einfach Raus Ticket“. (dá sa kúpiť aj cez Internet, cena je 32 € a platí neobmedzene vo všetkých regionálnych i prímestských vlakoch pre 2 až 5 osôb). Môžeme ísť z hlavnej stanice (treba dokúpiť cestovné lístky po slovenskom území) alebo z Petržalky. Prestupy: Wien a Wiener Neustadt, vlaky premávajú každú hodinu (viac info: http://www.oebb.at/einfachraus).
Vystupujeme na zastávke Rothengrub, odkiaľ je k rokline najkratší a najpríjemnejší prístup. Kľudná asfaltová cestička po dvadsiatich minútach chôdze dovedie návštevníkov priamo do obce Würflach. Spočiatku je síce neznačená, ale dá sa bez problémov zorientovať. V obci je cesta k rokline vyznačená. Prechádzame okolo sídlia dobrovoľného hasičského zboru a smerujeme k miestu, kde sa každoročne konajú vianočné trhy - oproti zime pôsobí pustým a opusteným dojmom. Po pár metroch sa vnárame do rokliny, ktorú prekonávame pomocou schodov a mostíkov. Zaujímavá je tzv. Máriina stopa (Marientritt). Podľa legendy prešla roklinou matka Božia a zanechala na skale odtlačok nohy. (Encyklopédia píše o krúživom pohybe vody s prímesami hornín, čo spôsobilo vznik misovitých preliačenín – výmoľov). Po trase si občas všimneme tabuľku, ktorá upozorňuje, že roklina si napriek pohodovému putovaniu môže vyžiadať aj ľudské životy.... Koniec rokliny sa objaví pomerne náhle – zrazu sa skaly rozostúpia a objaví sa hostinec, čo uvítame. Pokračujeme ďalej po upravenej ceste do obce Greith. Je strašne horko, cesta je únavná a často oddychujeme. Odbočujeme a vydávame sa do kopca – chodník je v niektorých úsekoch ťažšie priechodný (zvalené stromy). Keď zbadáme strmý vyšľapaný chodníček so skaliskami na kopci, odbočíme naň z vyznačenej trasy domnievajúc sa, že skratkou prídeme k zrúcanine - ale žiadna tam nebola! Zato nádherný výhľad áno. A keď sa otočíme, na opačnej strane zbadáme skalisko, na ktoré práve niekto lezie. Po odpočinku nastal čas rozmýšľať, čo ďalej, po strmom chodníčku dolu sa nikomu nechcelo. Vydali sme sa teda po neznačenej prašnej ceste veriac, že sme sa rozhodli správne. A naozaj, naša prašná cesta sa pretína v ostrom uhle s oným nám dobre známym značeným chodníkom. Naspäť sme sa mohli vrátiť po tej istej trase, my sme sa rozhodli pokračovať smer Schrattenbach. Rázcestie sa objavuje nečakane, nasmeruje nás k zrúcanine hradu Schrattenstein a cesta k nemu trvá asi 5 minút. Zrúcanina bola síce zaujímavá, výhľad zhora pekný, ale tomu z „našich“ skál sa veru nevyrovná. Nasleduje krátky a pohodový zostup do doliny, prechádzame okolo ohrady, kde žije väčšie množstvo jeleňov a laní v prirodzenom prostredí. Zastavujeme a fotíme. V obci Schrattenbach naberáme sily na terase „Gasthaus-u zum alten Schlossteich“. Na železničnú stanicu Grünbach am Schneeberg sme išli už len po rovine, väčšiu časť po chodníku v obci. Cestou sme stihli zastaviť sa ešte aj v Bille.
Johannesbachklamm a okolie je miestom, ktoré je ideálne aj pre rodiny s deťmi - ponúka viacero pekných okruhov (pričom každý prechádza cez tiesňavu), takže stačí si len vybrať.
Pozrite si niekoľko fotografií od Ivany.



© RK Service 2009-2013, kontakt:ktapollo(zavináč)bezkar.sk