Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 29.10.2012 | Andrea
Veľká Fatra - Liptovské Revúce 2012

Opäť po roku Liptovské Revúce. Opäť po roku Veľká Fatra. Tento sme si naplánovali ďaľšiu neprejdenú časť, Krížnu - Ostredok - Suchý vrch.
Tak, ako predchádzajúce roky objednávame si nocľah v penzióne Horec v Liptovských Ravúciach.
Je piatok. Väčšina z nás chceme aj tento deň využiť a tak odchádzame z Bratislavy skoro ráno. Vytvorili sa 2 skupinky. Jedna ide až do Revúc, odkiaľ robí okruh Revúce - sedlo Šturec - Veľký Zvolen - Malý Zvolen - Revúce, druhá parkuje na Donovaloch a peši sa rozhodne ísť po značke na Veľký Zvolen - Malý Zvolen - Revúce. Je nádherné počasie, úžasná vyditeľnosť a tak si obe skupinky nič lepšieho priať nemohli. Tešia sa z rozpávkových výhľadov doďaleka. Nízke Tatry, Kriváň, Západne Tatry, Rakyrov, Čierny kameň, Ploská Krížna, Vtáčnik, Sitno, Klenovský Vepor, toto všetko čítame z Veľkého Zvolena. Do Revúc sa obe skupinky vracajú v podvečer, kde už dorazili aj ostatní, ktorí si dovolenku zobrať nemohli.
Naplánovaná túra na sobotu vyzerá na dosť dlhú, čo sa týka času. Ideme preto spať skoro, no s dobrým pocitom, lebo sa nám podarilo vybaviť odvoz z Revúc po časti asfaltovej cesty do hôr. Ušetrí nám to čas a aj naše nôžky. Ďakujeme Paľko.
Keďže sú už ale dni krátke, treba si privstať. Po výdatných raňajkách sa organizujeme do odvozových skupiniek. Keď sme už všetci odvezení, vchádzame z cesty do lesa. Začína úmornejšia výstupov časť. Niekde tu výšku na hrebeň musíme nabrať. V lese je mokro aj napriek tomu, že dážď tento rok prírode neprial. Pri stúpaní sa skupina rozťahuje. Každý podľa vlastných síl ide. Zbytočne sa nezdržiavame. Zhruba po hodine sa dostávame z lesa na lúky pod Krížnou. Predstavujem si, ako sú tieto miesta v zima zapadnuté snehom a zasypávané lavínami. Teraz je tu kľud, ticho, zeleno a nádherne. Počasie síce veľmi nepraje, no neprší a v zamračenom, bez pražiacého slniečka sa lepšie stúpa. Sedlo Rybô. Salaš je už opustený. Ovečky sú už v dolinách. Krátky oddych a dávame sa na poslednú časť výstupu. Fúka tu silný vietor, obliekame si čo máme v batohoch.
A tam je už vrchol. Postupne všetci naň prichádzajú. Spotení, no šťastní. Vrcholovka nikoho neminie. Okrem nás sa tu dosť turistov objavuje. Vietor pomaly odfukuje mračná a aj slniečko na nás trošku posvieti svojimi hrejivými lúčmi. Vychutnávame si výhľady na okolité kopce. Ešte vrcholové foto a pokračujeme smer Ostredok. Vrchy hrebeňov sú zlatisté. Tráva zo zelenej, prechádzajúc prvými mrazíkmi, zmenila svoju farbu. Kráčame cez Frčkov a ďalej na Ostredok. Občas nás po turistickom chodníku predbiehajú cyklisti. Kúsok od vrcholu Ostredku sme si všimli, že so smerovým stĺpikom sa niekto pohráva. Až na vrchole zisťujeme dôvod. To turisti z KST Turiec obnovujú turistické značenie. Tešíme sa z nich. Natierajú stĺpik, vymieňajú poškodené značky, robia všetko preto, aby sme my turisti našli správny smer na našich cestách v horách. Sme im vďační, ďakujeme. Opäť vrcholové foto a hajde na náš ďaľši cieľ. Skupinka sa rozdeľuje, niektorí fotofanatici sa zdržia fotením, iní sú rýchlejší. V sedle pod Suchým je veľmi veterno a tak sa na vrchol neide. Zostupujeme k salašu pod Suchým. Domček, o ktorý sa stará par miestnych nadšencov a z obyčajnej drevenej búdky svojim nadšením vytvorili veľmi útulný príbytok pre turistov, ktorí milujú rána tu v horách a radi by tu prespali. Len obdiv týmto chlapcom, otcom, ktorí si plnia svoje mládenecké sny. Tu opäť posedíme, pojeme ešte posledné čo nám batoh ponúka. Nechce sa veľmi dole, no čas plynie, obloha sa trošku zaťahuje. Vydáme sa opäť krásnymi lúkami okolo zdravých stromov do sedla Chyžky. Tí, čo by už radi dole boli, idú rýchlejšie, tí čo sa im nechce, obdivujú, vychutnávajú si a fotia nádherné farby jesene. Posledné obhliadnutie na žltej turistickej značke cez bránu do Veľkej Fatry, posledný kuk na zahmlenú Ploskú a šup do lesa. Prudký zostup dá ešte zabrať svalom na nohách, ale najviac kolenám. Keď strasť skončí, posedíme v altánku, uvoľníme šnúrky, vypijeme posledný čaj a ideme asfaltkou. Dlhou asfaltkou, no stále po krásnej prírode. Aj tu je si čo užívať. Podvečer do penziónu prichádzajú poslední zaostalci. Pivko, čaj, večera. Všetci sme šťastní z dnešného dňa, krásne prežitého v našich nádherných horách. A že bolo fajn, možte vidieť aj v našom fotoalbume.


© RK Service 2009-2013, kontakt:apollo.klub(@)outlook.com