Klub turistov Apollo
HORSKÁ TURISTIKA - REPORTÁŽ | 8.-13.6.2013 | Zdeno, fotky Andrea a Zdeno
Vihorlatské vrchy a Poloniny

Východné Slovensko. Krásny, no pre väčšinu západniarov vzdialený a nespoznaný kút našej vlasti.
O tom, že na východe je čo spoznávať sme sa mali možnosť presvedčiť už viac krát na akciách konaných či už našim klubom alebo inými organizáciami KST.

Tento krát sme si za cieľ našich potuliek zvolili Vihorlatské a Bukovské vrchy.
Niektorí sem zavítali prvý krát, iní si prišli oprášiť svoje spomienky na detstvo.

Piatok 7.6.2013
Je niečo pred polnocou. Nastupujeme do nočného rýchlika a vydávame sa do konečnej stanice – do Humenného.

Sobota 8.6.2013
Vytrasení sa ráno budíme a kocháme sa okolitou krajinou. Krátko pred 8-mou hodinou rannou vystupujeme na humenskej železničnej stanici a čakáme na ďalší vlak, ktorý nás odvezie do Belej nad Cirochou, kde musíme prestúpiť na autobus do Zemlínskych Hámrov, kde strávime prvé dve noci.
Vystupujeme pri penzióne pri kostole, ideme sa ubytovať, občerstvíme sa a krátko pred 11-tou vyrazíme na túru na Sninský Kameň (1005 m.n.m.). Určite si všetci poviete, že v letnom období tak neskoro vyrážať na túru je šialenstvo. My sme si to hovorili tiež, ale inak sa nedalo.
Kráčame po asfaltke hore dedinou a prichádzame ku kameňolomu, odkiaľ na Sninský Kameň vedú 2 turistické značky. Vyberieme sa po zelenej, z ktorej neskôr prejdeme na modrú. Deficit spánku a teplo sa prejavuje a my do kopca fučíme sťa lokomotívy.
Nad hlavami sa nám zbierajú mraky a v diaľke sem tam zahrmí. No nevzdávame sa.
Po asi 2 hodinách chôdze sa ocitáme pod skalným útvarom, na ktorý vystúpame po kovových schodoch a môžeme sa kochať prvými výhľadmi. Vzduch je prehriaty, nad krajinou je opar, takže ďaleke výhľady nám nie sú dopriate. Sninský kameň pozostáva z dvoch častí. Nemohli sme obísť ani jednu z nich.
Po krátkej pauze sa dáme na zostup do sedla „Tri tably“, z ktorého sa pokračovať na Morské oko alebo späť do Zemplínskych Hámrov. Nad hlavou nám zase zahrmí, preto časť skupiny volí ústup a pokračujú do dediny. Menšia skupinka turistov sa prudkým klesaním vyberá k Morskému oku na pivo.
Stretáme sa až večer v penzióne, kde preberáme taktiku na druhý deň.

Nedeľa 9.6.2013
Pri plánovaní túry na Vihorlat (1076 m.n.m.) sme sa trošku prepočítali a zisťujeme, že zo Zemplínskych Hámrov by bola trasa s návratom na penzión veľmi dlhá. Preto využívame ponúknuté rady miestnych a trasu si skracujeme. Tu treba spomenúť, že trasa ako aj samotný Vihorlat ležia vo vojenskom pásme, do ktorého je už v súčasnosti vstup voľný, no dopredu sa treba presvedčiť, či sa vo vojenskom obvode nekonajú streľby. Našťastie v čase našej návštevy sme mali vzduch čistý a mohli sme sa pohybovať vojenskými lesmi.
Z Vihorlatu sa vydávame smerom na východ k nám už známemu sedlu „Tri tably“. Nedôjdeme až sem, ale vydáme sa lesom popri potoku a nad kameňolomom sa pripojíme na žltú značku.
Od kameňolomu nás čaká nekonečné klesanie po vyhriatom asfalte do dediny, kde si v miestnej krčme doprajeme vytúžené orosené pivko.

Pondelok 10.6.2013
Pondelkové ráno nás víta búrkou. Po dvoch dňoch tepla, kedy sa nám búrky vyhli to už muselo prísť. Dnes máme oddychový deň a presúvame sa prenajatým mikrobusom do Uliče. Po ceste nevynecháme vodnú nádrž Starina, drevené kostolíky (cerkvi) v Jalovej, Topoli a Ruskom Potoku. V popoludňajších hodinách sa ocitneme v cieli našej dnešnej cesty – v Uliči. Keďže izby ešte nie sú pripravené, prechádzame sa krásne upravenou dedinou, v centre ktorej sa nachádzajú aj zmenšeniny drevených kostolíkov z okolia a cintorín obetiam 1.svetovej vojny. Nad hlavami nám pár krát zahrmí a prichádza druhá búrka. Tú však prečkáme pod strechou miestnej krčmy a vzduch sa konečne stáva dýchateľný.

Utorok 11.6.2013
Predpoveď počasia na tento deň nie je najlepšia. Obloha je zamračená, preto operatívne meníme plány a volíme si túru z malej dedinky Runina na hrebeň Polonín a cez Ďurkovec (1188 m.n.m) sa vrátime do Novej Sedlice- najvýchodnejšej slovenskej obce.
Výstup začína mierne, po lúkach až nakoniec vchádzame do lesa s nenormálnym stúpaním.
Na hrebeni vchádzame do tmavých mrakov, no nenecháme sa odradiť. V sedle pod Ďurkovcom pridáme na seba vrstvu oblečenia a pokračujeme na samotný Ďurkovec, cez ktorý pokračujeme hrebeňom ďalej na Riabu (Jarabú) skalu (1199 m.n.m). Na poľskom vrchole si doprajeme obed. Oblačnosť sa postupne roztrhá a nám sú dopriate aj nejaké výhľady. Rosničky sa zase pomýlili. Pokračujeme hrebeňom ďalej a pri slovenskom vrchole Riabej skaly odbočíme na žltú značku do Novej Sedlice. Tak ako výstup, aj zostup je krutý. Za prudké klesanie máme však odmenu v podobe starých stromov, z ktorých čerpáme energiu. Prechádzame územím v najvyššom ochrannom pásme a všetko je tu ponechané na prírodu. Staré stromy sú „hnojivom“ pre mladé jedličky a bučky, ktoré vyrastajú zo zeme. Buďme radi, že ešte na Slovensku existujú takéto miesta.
Pri zostupe narazíme na lesnú cestu, ktorá nás dovedie k poľovníckej chate, pod ňou sa nachádza jazierko a o niekoľko sto metrov nižšie miesto nazvané Medová baba s včelínmi.
Ďalej pokračujeme po lesnej ceste až do Novej Sedlice, kde nás už čaká šofér s mikrobusom.

Streda 12.6.2013
Na dnes sme si naplánovali túru na najvýchodnejšie miesto Slovenska, k miestu, kde sa stretajú hranice 3 štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny, na Kremenec (1221 m.n.m.).
Opäť štartujeme z Novej Sedlice. Najskôr lesnou cestou, z ktorej musíme odbočiť na zvážnicu, ktorá je však po necitlivej ťažbe rozbahnená a blato siaha miestami až po kolená. Cesta príjemne stúpa až do sedla, kde treba klesnúť asi o 200 výškových metrov. Po padnutí musíme vystúpať ďalších xxx výškových metrov. Stúpanie už však nie je také kruté ako deň predtým. Až na posledných asi 500 dĺžkových metrov, kde už kráčame po slovensko-ukrajinskej hranici.
Na pravé poludnie sme na vrchole. Naobedujeme sa, nemôžme vynechať vrcholové fotenie a keďže od severu fúka ľadový vietor, dávame sa na odchod. Pokračujeme po Slovensko-poľskej hranici smerom na západ a na Čierťaži odbočíme na zelenú značku, ktorá nás prudkým klesaním dovedie do Novej Sedlice. Tesne pred dedinou sa napasieme na materinej dúške, prebrodíme potok a môžeme nastupovať. Túru zakončíme pri pivku pri miestnom penzióne.

Štvrtok 13.6.2013
Lúčime sa s Uličou. Smerujeme do Uble, kde si urobíme malú zachádzku a skočíme sa pozrieť na Ukrajinu. Zaspomíname si, ako to fungovalo na Slovensko-rakúskych hraniciach.
Po nákupoch sa cez Sninu vraciame do Humenného. Rozlúčime sa s našim šoférom, batohy necháme v úschovni a vyberieme sa do blízkeho Jasenova na rovnomenný hrad, resp. jeho zrúcaninu.
Posledný deň ako to už býva je počasie najlepšie. Výhľady do ďaleka, kopce, ktoré sme prešli máme ako na dlani.
Po návšteve Jasenova ešte absolvujeme prechádzku večerným Humenným a o 21.40 výpravca odpíska a my sa vraciame plní dojmov späť na západ.

Východné Slovensko ponúka veľa krásnych miest na turistiku či relax. Určite sa sem či už s klubom alebo súkromne ešte vrátime.



















© RK Service 2009-2013, kontakt:apollo.klub(@)outlook.com