Prechod Slovenského rudohoria - jún 2004


V strede turistickej sezóny , v júni, poriadal turistický klub Apollo pre zdatných členov prechod pohorím veľmi zaujímavým a hlavne krásnym , západnú časťSlovenské ho rudohoria, „Ľubietovský Vepor“ a oblasť Poľany. Preto naša túra, ktorú sme naplánovali na tri dni, začínala v Podbrezovej.Tam sme dorazili vlakom niečo pred obedom a hneď sme sa ocitli v úplne inom svete ako je ten náš bratislavský.Po doplnení zásob sme vyrazili za našim dobrodružstvom a to znamenalo šľapať po zelenej značke rovno do prudkého kopca. Nad Podbrezovou je veľmi pekný výhľad na blízke okolie a potom už zmiznete v nekonečných lúkach a lesoch. Prekvapenie a veľmi nepríjemné nás čakalo po napojení sa na žltú značku, ktorá viedla do cieľa nášho prvého dňa , chatu pod Hrbom. Prírodná smršť spred pár rokov zmietla všetky stromy a hoci boli odstránené, nájsť značku vo vysokom poraste kríkov a buriny sa stlalo priam umeleckým výkonom. Pomohla orientácia podľa slnka a malým prieskumom v zložitých úsekoch sa nám podarilo v normálnom čase a v dobrej nálade doraziť na útulnú a naozaj veľmi peknú chatu pod Hrbom, kde nás už čakali. Príjemný večer pokazil intenzívny dážď, ktorý našťastie ráno ustal. Prvá časť výstupu na Hrb sa stala v mokrom teréne náročnou , premočený od vysokej trávy sme si nakoniec výhľad na nádherné okolie zaslúžili. Ďalej sa to veľmi nelíšilo, šli sme lesom , vysoké porasty boli mokré , takže aj my sme po čase nevyzerali veľmi vábivo, samé blato a voda. Dorazili sme na Vepor, nasledoval oddych a slniečko razom všetko napravilo. Naše putovanie viedlo malebným lesom a prenádhernými lúkami ,ktoré boli plné kvetov až do sedla Jasenová. Odtiaľ pomalým stúpaním „rudnou magistrálou „ až na Strungu, kde bol ďalší odpočinok. Z vyhliadky sme obdivovali slnkom zaliatu krajinu a naberali sily na posledný výstup, na Poľanu. Ten úsek patrí medzi najkrajšie z celého prechodu a tak tempo už nebolo rýchle. Široká, majestátna Poľana naplnila všetky naše očakávania, fotografovanie sa stalo nutnosťou. Zostup z vrcholu na horský hotel Poľana, ubehol veľmi rýchlo, pohodlne sme prežili ďalší večer a využili služby, ktoré hotel poskytoval. V nedeľu ráno bolo podozrivo teplo a tak sme pridali do kroku smerom do Detvy. Po ceste nás ešte čakala prehliadka „Kalamárky „ , cvičných skál horolezcov z tohto kraja. Naše tušenie, že počasie sa na nás chystá, bolo správne. V momente keď sme nasadli do autobusu miestnej dopravy, prišla obrovská prietrž mračien. Mohutný príval vody naplnil potok a jarky, cestu bolo ledva vidieť. Dýchali sme z hlboka , ak by sme záváhali prudké klesanie z Poľany by sa zmenilo na splavovanie.Vo vlaku cesta domov ubehla v hodnotení prežitého víkendu a všetkých sedem účastníkov prechodu bolo veľmi spokojných. Ak si to rozmyslíte a dostanete chuť, príďte aj vy medzi nás.

Autor príspevku: Vladimír Gábriš